2 Petrův 3:9 Pán neotálí splnit svá zaslíbení

(1 Kor 2,9.10). Žiadny človek, nech bol akokoľvek dobre oboznámený s Tesárom z Nazaretu,
Ho nemohol nazvať Pánom, ak len nie z Ducha Svätého (1 Kor 12,3).
Skrze Ducha, Jeho osobnú prítomnosť, môže Ježiš prísť ku každému človeku na zemi
a napĺňať tiež nebesia – a to urobiť nemohol, keď bol v tele. Preto bolo vhodné, aby odišiel
a poslal Utešiteľa. "A On je pred všetkým a všetko trvá v Ňom" (Kol 1,17). Ježiš Nazaretský
bol Kristus v tele. Slovo, ktoré bolo na počiatku a ktorého moc udržiava všetky veci, je
Pomazaný Boží. Kristova obeť, čo sa tohto sveta týka, sa datuje od založenia sveta.
Scéna na Golgote bola prejavom toho, čo sa deje, odkedy existuje hriech a bude sa
diať, až kým nebude spasený každý človek, ktorý spasený chce byť: Kristus nesúci hriechy
sveta. Nesie ich teraz. Jedno dejstvo smrti a vzkriesenia bolo dostatočné pre všetky časy, lebo
uvažujeme o večnom živote. Nie je preto potrebné, aby sa obeť opakovala. Ten život je pre
všetkých ľudí všade, takže každý, kto ho prijme vierou, má všetok osoh z celej Kristovej
obete. Sám sebou "učinil očistenie hriechov“. Každý, kto ten život odmieta, stráca osoh z tej
obete.
Kristus žil skrze Otca (J 6,57). Jeho viera v slovo, ktoré Mu dal Boh, bola taká, že
opakovane a bez všetkých pochybností tvrdil, že keď zomrie, na tretí deň znovu vstane. V tej
viere zomrel, vraviac: "Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha" (Lk 23,46). Tá viera,
ktorá Mu dala víťazstvo nad smrťou, dala Mu tiež úplné víťazstvo nad hriechom. Tú istú vieru
uplatňuje v nás, keď v nás prebýva vierou, lebo On je "ten istý včera, dnes a naveky" (Žid
13,8).
Nežijeme my, ale Kristus, ktorý žije v nás a používa svoju vlastnú vieru, aby nás
vyslobodil z moci Satana. "Čo máme robiť?" Nechajme Ho žiť v nás Jeho vlastným
spôsobom. "Nech je taká myseľ vo vás, aká bola aj v Kristovi Ježišovi" (Fil 2,5). Ako Mu to
môžeme dovoliť? Jednoducho tým, že Ho uznáme, že Ho vyznáme.
"Ktorý seba samého vydal za mňa“. Aké je to osobné! Ja som ten, ktorého miloval!
Každá duša na svete môže povedať: "Miloval ma a seba samého vydal za mňa“. Pavel je
mŕtvy, ale slová, ktoré napísal, sú dosiaľ živé. Platilo to o Pavlovi, ale nie viac ako o každom
inom človeku. Sú to slová, ktoré nám Duch vkladá do úst, ak ich prijmeme. Pre každého
jednotlivca je celý dar Krista. Kristus nie je rozdelený, ale každý človek Ho dostane celého,
akoby nebolo iného na svete. Každý jeden dostane všetko svetlo, ktoré svieti. Hoci slnko
svieti na milióny ľudí, nijako to nezmenšuje jeho svetlo pre mňa. Mám z neho plný osoh.
Nedostal by som ho viac, keby som bol jediný na svete. Tak dal Kristus seba samého za mňa,
akoby som bol jediným hriešnikom na svete. A to isté platí o každom inom hriešnikovi. Keď
zasejete zrnko pšenice, dostanete viac zŕn toho istého druhu a každé má ten istý život –
a presne toľko ako pôvodné zrnko. Tak je to i s Kristom, pravým Semenom. Smrťou za nás,
aby sme sa aj my mohli stať pravým semenom, dáva každému jednému z nás celý svoj život.
"Vďaka Bohu za jeho nevýslovný dar" (1 Kor 9,15).
21 Nepohŕdajte Božou milosťou. Lebo ak je spravodlivosť skrze zákon, potom Kristus nadarmo
umrel.
Keby sme mohli spasiť sami seba, Kristus nadarmo umrel, lebo spása je to jediné, čo
máme získať. Lenže sami seba spasiť nemôžeme. A Kristus neumrel nadarmo. Preto je spása
len v Ňom. On môže spasiť všetkých, ktorí prichádzajú k Bohu skrze Neho. Niektorí musia
byť spasení, inak by nadarmo umrel. Ale On neumrel nadarmo. Preto je zasľúbenie isté: "On
uvidí svoje semeno, predĺži svoje dni a to, čo sa ľúbi Hospodinovi, bude sa dariť v Jeho ruke.
Uvidí námahu svojej duše a bude potešený" (Iz 53,10.11).
"Kto chce", môže byť spasený. Kristus nezomrel nadarmo, preto dbajte, aby "ste
neprijali Božiu milosť nadarmo" (2 Kor 6,1).
27
3. kapitola: VYKÚPENÍ Z KLIATBY
Keď Galatskí prijali evanjelium, zviedli ich falošní učitelia, ktorí im predkladali "iné
evanjelium“, falzifikát evanjelia, lebo existuje len jedno pre všetky časy a pre všetkých ľudí.
Falošné evanjelium bolo predstavené týmito slovami: "Ak sa nedáte obrezať podľa
Mojžišovej obyčaje, nemôžete byť spasení“. Hoci v týchto dňoch niet otázky o tom, či by sa
človek pre spásu mal alebo nemal podrobiť určitému obradu obriezky, otázka samotnej spásy,
či už z ľudských skutkov alebo skrze samotného Krista, je živá ako vždy.
Apoštol namiesto toho, aby napadol ich chybu a zápasil s ňou tvrdou argumentáciou,
začína skúsenosťou, ktorá ilustruje daný prípad. V tomto rozprávaní ukazuje, že spása je
celkom z viery, rovnako pre všetkých ľudí, a v žiadnej miere nie zo skutkov. Tak ako Kristus
okúsil smrť za každého, každý človek, ktorý je spasený, musí mať Jeho osobnú skúsenosť
smrti, vzkriesenia a života. Kristus v tele robí to, čo zákon robiť nemôže (Gal 2,21; Rim
8,3.4). Presne to svedčí o spravodlivosti zákona. Keby bol zákon mylný, Kristus by nemohol
naplniť jeho požiadavky. Kristus ukazuje spravodlivosť zákona naplnením alebo činením
toho, čo zákon požaduje, nie za nás, ale v nás. My "nepohŕdame Božou milosťou" (iný
preklad: Nerušíme Božiu milosť). Keby spravodlivosť mohla prísť zo zákona, "potom Kristus
nadarmo umrel" (Gal 2,21).
Lenže tvrdiť, že zákon by mohol byť zrušený alebo že by mohol poľaviť vo svojich
nárokoch a tak byť bezvýznamný znamená tiež povedať, že Kristus je nadarmo mŕtvy.
Zopakujme to: spravodlivosť nemôže prísť zo zákona, ale len vierou Krista. Spravodlivosť
zákona nemôžeme dosiahnuť inak ako ukrižovaním, vzkriesením a životom Krista v nás a to
nám ukazuje nekonečnú veľkosť a svätosť zákona.
1 Kto vám počaril, nerozumní Galaťania? Veď vám bol pred očami vykreslený Ježiš Kristus
ukrižovaný!
"Hľa, poslúchať je lepšie ako obetovať a načúvať ako donášať tuk baranov. Lebo
vzbura je taký hriech ako čarodejníctvo a tvrdošijnosť ako neprávosť a modlárstvo" (1 Sam
15,22.23). Tvrdošijnosť a vzbura sú odmietnutím Boha. A ten, kto odmieta Boha, vydáva sa
vláde zlých duchov. Všetko modlárstvo je uctievaním diabla. "Čo pohania obetujú, obetujú
démonom" (1 Kor 10,20). Niet stredného územia. Kristus hovorí: "Kto nie je so mnou, je proti
mne" (Mt 12,30). Čiže neposlušnosť, odmietnutie Pána, je duchom antikrista. Ako sme už
videli, galatskí bratia už odchádzali od Boha a v dôsledku toho nevyhnutne, hoci snáď
nevedomky, znovu upadali do modlárstva.
Ochrana pred špiritizmom
Špiritizmus je len iné meno pre staroveké čarodejníctvo a veštenie. Je to podvod, ale
nie takého druhu, ako si mnohí myslia. Je v ňom realita. Podvádza v tom, že hoci vyznáva, že
prijíma správy od duchov mŕtvych, komunikuje len s duchmi diablov, lebo "mŕtvi nevedia
ničoho“. Ak je človek špiritistickým médiom, vydáva sa vláde démonov.
Ochrana pred ním je len jedna – pevné pridržiavanie sa Božieho Slova. Ten, kto berie
Božie Slovo na ľahkú váhu, oddeľuje sa od spoločenstva s Bohom a vydáva sa Satanovmu
vplyvu. Aj keby človek špiritizmus silne odmietal, ak sa nedrží Božieho Slova, skôr či neskôr
ho unesie silný falošnokristovský klam. Len prísnym dodržiavaním Božieho Slova môžu byť
ľudia uchránení pred pokušením, ktoré prichádza na celý svet (Zj 3,10). "Duch, ktorý teraz
pôsobí v synoch neposlušnosti" (Ef 2,2) je duch Satana, ducha antikrista, a jedinou možnou
záchranou pred ním je Kristovo evanjelium, ktoré zjavuje Božiu spravodlivosť (Rim 1,16.17).
28 6. kapitola – Sláva kríža
Kristus ukrižovaný pred nami
Keď Pavel kázal Galatským, Ježiša im vykreslil ako viditeľne ukrižovaného pred ich
očami. Predstavil ho tak živo, že skutočne mohli vidieť ukrižovaného Krista. Nebolo to len
zručné maľovanie slovom zo strany Pavla a predstavivosť na strane Galatských. Duch Svätý
ich skrze Pavla uschopnil, aby videli Ukrižovaného.
Skúsenosť Galaťanov v tejto veci nemôže byť príznačná len pre nich. Kristov kríž je
súčasná vec. Fráza "Príď ku krížu" nie je len prázdna slovná forma, ale pozvanie, ktorému sa
dá doslovne vyhovieť.
Kým človek nevidel Krista ukrižovaného pred svojimi očami a kým nevidí Kristov
kríž pri každom otočení, nepozná realitu evanjelia. Tí, čo chcú, nech sa posmievajú – ak
slepec nevidí slnko a popiera, že svieti, nezabráni vidiacemu, aby hovoril o jeho nádhere.
Mnohí môžu dosvedčiť, že je to viac než len rečnícka metafora, keď apoštol hovorí, že
Kristus bol ukrižovaný pred očami Galatských. Aj oni mali tú skúsenosť. Kiež Boh dá, aby
toto štúdium listu Galatským, skôr než sa skončí, pomohlo otvoriť oči mnohým ďalším!
2 Len to by som chcel od vás zvedieť, či ste prijali Ducha zo skutkov podľa zákona alebo tým, že
ste počuli a uverili?
Otázka: "Prijali ste Ducha zo skutkov podľa zákona alebo tým, že ste počuli a
uverili?" pripúšťa len jednu odpoveď. Bolo to z počutia s vierou. Duch je daný tým, ktorí
veria (J 7,38.39; Ef 1,13). Tá otázka tiež ukazuje, že Galatskí prijali Svätého Ducha. Niet inej
cesty, ako začať kresťanský život. "Nikto nemôže povedať 'Ježiš je Pán', iba ak v Duchu
Svätom" (1 Kor 12,3). Na počiatku sa Boží Duch pohyboval nad vodami, plodil život
a činnosť v stvorení, lebo bez Ducha niet pohybu – niet života. "Nie silou a mocou, ale mojím
Duchom, hovorí Hospodin zástupov" (Zach 4,6). Dokonalú Božiu vôľu môže vykonať len
Boží Duch a do duše Ho nemôžu uviesť žiadne skutky vykonané človekom. O nič viac, ako
mŕtvy človek nemôže vytvoriť dych, ktorý by ho oživil a dal sa mu hýbať. Tí, ktorým Pavel
adresoval tento list, videli pred svojimi očami ukrižovaného Krista a prijali Ho skrze Ducha.
Videli ste Ho a prijali aj vy?
3 Takí ste nerozumní? Začali ste Duchom a teraz završujete telom?
"Nerozumní" je pre toto len slabé slovo! Človek, ktorý nemá moc začať nejakú prácu,
si myslí, že má silu dokončiť ju! Ten, kto nemá silu položiť jednu nohu pred druhú alebo čo
i len sám stáť, si myslí, že má v sebe dosť sily na to, aby vyhral závod!
Kto má moc splodiť sám seba? Nikto. Na tento svet prichádzame bez toho, aby sme
sami seba počali. Rodíme sa bez sily. Preto všetka sila, ktorá sa v nás kedy prejaví, pochádza
od iného, než sme my sami. Všetka je nám daná. Novonarodené dieťatko je predstaviteľom
človeka. "Človek sa narodil na svet“. Všetka sila, ktorú nejaký človek má, sa nachádza
v dojčati, keď s prvým nádychom prvýkrát vykríkne. A i tá mdlá sila nie je z neho.
Je to tak i v duchovných veciach. "Zo svojej vôle splodil nás slovom pravdy" (Jak
1,18). Žiť spravodlivými životmi z vlastnej sily nemôžeme o nič viac ako splodiť samých
seba. Dielo, ktoré začal Duch, musí Duch i dokončiť. "Veď sme sa stali účastníkmi Krista, ak
si zachováme až do konca takú pevnú dôveru, ako sme mali na počiatku" (Žid 3,14). "Ten, čo
začal vo vás dobré dielo, aj ho dokončí, až do dňa Krista Ježiša" (Fil 1,6). A urobiť to môže
len On.
4 Toľko ste zakúsili nadarmo? Keby len nadarmo! 5 Ten, ktorý vám dáva Ducha
a robí medzi vami divy, robí to na základe skutkov podľa zákona alebo tým, že ste počuli a
uverili?
6. kapitola – Sláva kríža 29
Tieto otázky ukazujú, že skúsenosť galatských bratov bola taká hlboká a nefalšovaná,
ako sa dalo očakávať od tých, pred ktorých očami bol Kristus otvorene ukrižovaný. Bol im
daný Duch, medzi nimi a dokonca nimi boli vykonané zázraky, lebo dar Ducha sprevádzajú
dary Ducha. A následkom tohto živého evanjelia medzi sebou trpeli prenasledovaním, lebo
"všetci, ktorí budú zbožne žiť v Kristu Ježišovi, budú prenasledovaní" (2 Tim 3,12). To robí
tento prípad ešte vážnejším. Mali podiel na Kristových utrpeniach a teraz od Neho odchádzali.
A tento odchod od Krista, skrze ktorého jedine môže prísť spravodlivosť, bol poznačený
neposlušnosťou zákonu pravdy. Nepozorovane, ale nevyhnutne prestupovali zákon, ku
ktorému vzhliadali pre spásu.
6 Tak Abrahám uveril Bohu a počítalo sa mu to za spravodlivosť.
Otázky v 3., 4. a 5. verši naznačujú odpoveď. Duch bol daný a zázraky vykonané nie
zo skutkov podľa zákona, ale z "počutia s vierou“, čiže z poslušnosti viery, lebo viera
prichádza z počutia a počutie skrze Slovo Božie (Rim 10,17). Takže Pavlova práca a prvá
skúsenosť Galatských bola presne v súlade so skúsenosťou Abraháma, ktorému sa jeho viera
počítala za spravodlivosť. Spomeňme si, že "falošní bratia", ktorí kázali "iné evanjelium“,
falošné evanjelium ospravedlnenia zo skutkov, boli Židia a tvrdili, že Abrahám je ich otcom.
Chvastali sa, že sú "deti" Abraháma a dokazovali to svojou obriezkou. Lenže presne to, na čo
sa spoliehali ako na dôkaz, že sú Abrahámove deti, dokazovalo, že nimi nie sú, lebo
"Abrahám 'uveril Bohu a počítalo sa mu to za spravodlivosť'". Abrahám mal spravodlivosť
z viery skôr, ako bol obrezaný (Rim 4,11). "Vidíte teda, že tí, čo sú ľudia viery, sú synmi
Abraháma" (Gal 3,7). Abrahám nebol ospravedlnený zo skutkov (Rim 4,2.3), ale jeho viera
spôsobila spravodlivosť.
Ten istý problém stále existuje. Ľudia pokladajú znamenie za podstatu, cieľ za
prostriedok. Vidia, že spravodlivosť sa prejavuje v dobrých skutkoch. Preto sa domnievajú, že
ju prinášajú práve ony. Spravodlivosť získaná vierou a dobré skutky vykonané bez práce sa
im zdajú nepraktické a imaginárne. Samých seba nazývajú "praktickými" a veria, že jediný
spôsob, ako niečo urobiť, je urobiť to. Ale pravda je, že všetci takí ľudia sú značne
nepraktickí. Človek absolútne "bez sily" nemôže urobiť nič, ani toľko nie, aby vstal a vzal si
liek, ktorý mu je ponúkaný. Každá rada, aby sa o to pokúsil, by bola nepraktická. Len
v Hospodinovi je spravodlivosť a sila (Iz 45,24). "Zver svoju cestu Hospodinovi, dôveruj mu a
On sa o všetko postará. On dá tvojej spravodlivosti vyjsť ako svetlu" (Ž 37,5.6). Abrahám je
otcom všetkých, ktorí veria pre spravodlivosť – a len tých. Jediná "praktická" vec je veriť tak
ako veril on.
7 Vedzte teda, že tí, čo sú z viery, sú Abrahámovými synmi. 8 Keďže Písmo predvídalo, že Boh
z viery ospravedlňuje pohanov, vopred oznámilo radostnú zvesť Abrahámovi: V tebe budú
požehnané všetky národy.
Tieto verše znesú mnohé čítanie. Keď ich pochopíme, ochránia nás pred početnými
omylmi. A pochopiť nie je ťažké: jednoducho sa pridržiavajte toho, čo vravia a máte to.
(a) Verš nám ukazuje, že evanjelium sa kázalo prinajmenšom už za čias Abraháma.
(b) Kázal ho samotný Boh. Preto to bolo pravé a jediné evanjelium.
(c) Bolo to to isté evanjelium, ktoré kázal Pavel. Preto nemáme iného evanjelia ako to,
ktoré mal Abrahám.
(d) To evanjelium sa teraz v žiadnom detaile nelíši od toho, ktoré bolo v Abrahámovej
dobe.
Boh teraz vyžaduje presne to isté ako vtedy a nič viac.
30 6. kapitola – Sláva kríža
Okrem toho, evanjelium sa vtedy kázalo pohanom, lebo Abrahám bol "pohan" alebo
inými slovami nie Žid. Bol vychovaný ako pohan, lebo "Térach, otec Abraháma", "slúžil iným
bohom"
(Joz 24,2) a pohanom bol, až kým sa mu nekázalo evanjelium. Takže kázanie evanjelia
pohanom nebolo za Petrových a Pavlových čias ničím novým. Židovský národ bol vybraný
spomedzi pohanov a len kázaním evanjelia pohanom sa stalo, že Izrael je vystavaný a spasený
(pozri Sk 15,14-18; Rim 11,25.26). Samotná existencia izraelského národa vždy bola a ešte
stále je trvalým dôkazom toho, že Božím zámerom je spasiť ľud spomedzi pohanov. To, že
Izrael existuje, je len naplnením tohto zámeru.
Tak vidíme, že apoštol berie Galatských (a nás) späť k žriedlu, na miesto, kde sám
Boh káže evanjelium nám "pohanom“. Žiadny pohan nemôže dúfať v spasenie iným
spôsobom alebo iným evanjeliom než tým, ktorým bol spasený Abrahám.
9 Teda tí, čo sú z viery, dostávajú požehnanie s veriacim Abrahámom. 10 Ale všetci, čo sa
spoliehajú na skutky podľa Zákona, sú pod kliatbou. Lebo je napísané: Prekliaty je každý, kto
nezotrváva vo všetkom, čo je napísané v knihe Zákona a neplní to.
Všimnite si úzke spojenie medzi týmto a predchádzajúcim veršom. Abrahámovi sa
evanjelium kázalo slovami: "V tebe budú požehnané všetky národy“. Slová "Nežid" alebo
"pohania" v revidovanej štandardnej verzii a "národy" v 8. verši pochádzajú z toho istého
gréckeho slova. Toto požehnanie je prednosťou spravodlivosti skrze Krista, ako sa
dozvedáme zo Sk 3,25.26: "Vy ste synovia prorokov a zmluvy, ktorú Boh dal vašim otcom,
keď povedal Abrahámovi: V tvojom potomkovi budú požehnané všetky národy zeme. Najprv
vám vzbudil Boh svojho Syna Ježiša a poslal Ho, aby vás žehnal tak, že každého z vás odvráti
od jeho neprávostí“. Preto, že Boh kázal evanjelium Abrahámovi, vraviac: "V tebe budú
požehnané všetky národy“, tí, ktorí veria, sú požehnaní s verným Abrahámom. Pre nikoho
niet iného požehnania okrem toho, ktoré prijal Abrahám! A evanjelium kázané jemu je
jediným evanjeliom pre ktorýkoľvek ľud na zemi. Meno Ježiša, v ktorého uveril Abrahám,
dáva spásu. "Pod nebom niet iného mena daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení"
(Sk 4,12). V Ňom "máme vykúpenie skrze Jeho krv -- odpustenie hriechov" (Kol 1,14).
Odpustenie hriechov nesie so sebou všetky požehnania.
Kontrast: Pod kliatbou
Všimnite si ostrý kontrast medzi 9. a 10. veršom: "Teda tí, čo sú z viery, sú
požehnaní“, ale "všetci, ktorí sa spoliehajú na skutky zákona, sú pod kliatbou“. Viera prináša
požehnanie. Skutky prinášajú kliatbu, alebo skôr nechávajú človeka pod ňou. Kliatba je na
všetkých, lebo "kto neverí, už je odsúdený, lebo neuveril v meno jednorodeného Syna
Božieho" (J 3,18). Viera kliatbu sníma.
Kto je pod kliatbou? "Všetci, čo sa spoliehajú na skutky zákona“. Všimnite si, že sa
tam nevraví, že tí, ktorí činia zákon sú pod kliatbou, lebo to by protirečilo Zj 22,14:
"Blahoslavení sú tí, ktorí činia Jeho prikázania, aby mali nárok na strom života a aby vošli
bránami do mesta“. "Blahoslavení, čo žijú bezúhonne a správajú sa podľa zákona
Hospodinovho" (Ž 119,1).
Takže tí, ktorí sú z viery, sú dodržiavateľmi zákona, lebo sú požehnaní a tí, čo činia
prikázania sú požehnaní. Činia ich vierou. Evanjelium je v rozpore s ľudskou prirodzenosťou,
preto sa činiteľmi zákona stávame len vierou. Keby sme robili skutky pre spravodlivosť,
vykonávali by sme len svoju vlastnú hriešnu ľudskú prirodzenosť a tak by sme sa
k spravodlivosti nedostali o nič bližšie, ale ďalej od nej. Ale vierou v "nadmieru veľké a
vzácne zasľúbenia" sa stávame "účastníkmi Božej prirodzenosti" (2 Pt 1,4) a potom sú všetky
naše skutky vykonané v Bohu. "Pohania, ktorí sa neusilovali o spravodlivosť, dosiahli
6. kapitola – Sláva kríža 31
spravodlivosť, avšak spravodlivosť z viery; no Izrael, ktorý sa usiloval o zákon spravodlivosti,
nedospel k zákonu. Prečo? Pretože vychádzal nie z viery, ale akoby zo skutkov zákona. Potkli
sa o kameň pohoršenia, ako je napísané: Hľa, kladiem na Sione kameň úrazu a skalu
pohoršenia, ale kto verí v Neho, nebude zahanbený" (Rim 9,30-33).
Čo je kliatba
Nikto nemôže starostlivo a pozorne čítať Gal 3,10 bez toho, aby pochopil, že kliatbou
je prestúpenie zákona. Neposlušnosť Božiemu zákonu je sama kliatbou, lebo "hriech vošiel do
sveta skrze jedného človeka a skrze hriech smrť" (Rim 5,12). Hriech má v sebe zabalenú smrť.
Bez hriechu by bola smrť nemožná, lebo "ostňom smrti je hriech" (1 Kor 15,56). "Ale všetci,
čo sa spoliehajú na skutky podľa Zákona, sú pod kliatbou“. Prečo? Lebo zákon je kliatbou?
Vôbec nie: "Zákon je svätý a prikázania sväté, spravodlivé a dobré" (Rim 7,12). Prečo sú teda
všetci, ktorí sa spoliehajú na skutky zákona pod kliatbou? Lebo je napísané: "Prekliaty je
každý, kto nezotrváva vo všetkom, čo je napísané v knihe Zákona a neplní to“.
Dobre si to všimnite: nie sú prekliati preto, že činia zákon, alebo preto, že tak nečinia.
Takže vidíme, že spoliehanie sa na skutky zákona neznamená, že človek činí zákon. Nie!
"Telesná myseľ je nepriateľstvom proti Bohu, lebo sa nepodriaďuje zákonu Božiemu, ani sa
nemôže" (Rim 8,7). Pod kliatbou sú všetci a ten, kto si myslí, že sa z nej dostane svojimi
vlastnými skutkami, zostáva v nej. "Kliatba" spočíva v nezotrvávaní vo všetkom, čo je
napísané v zákone, preto "požehnanie" znamená dokonalý súlad so zákonom.
Požehnanie a kliatba
"Hľa, ja vám dnes predkladám požehnanie a zlorečenie. Požehnanie, keď budete
poslúchať prikázania Hospodina vášho Boha, ktoré vám ja dnes prikazujem, a zlorečenie, ak
nebudete poslúchať prikázania Hospodina vášho Boha" (5 Moj 11,26-28). Toto je živé Božie
slovo, adresované osobne každému z nás. "Zákon pôsobí hnev" (Rim 4,15), ale Boží hnev
prichádza len na deti neposlušnosti (Ef 5,6). Ak skutočne veríme, nie sme odsúdení, lebo
viera nás uvádza do súladu so zákonom, Božím životom. "Každý, kto sa pozerá do
dokonalého zákona slobody a pokračuje v tom, nie ako zábudlivý poslucháč, ale ako
uskutočňovateľ skutku, ten bude požehnaný vo svojom konaní" (Jak 1,25).
Dobré skutky
Biblia neznevažuje dobré skutky. Naopak, vyvyšuje ich: "Verná je to reč a chcem, aby
si ustavične vyhlasoval, aby tí, čo uverili v Boha, snažili sa vynikať v dobrých skutkoch. Je to
dobré a pre ľudí užitočné" (Tít 3,8). Obvinenie proti neveriacim znie, že sú "nesúci na nijaký
dobrý skutok" (Tít 1,16). Timotej bol vyzvaný, aby "bohatým v tomto svete prikazoval“, "aby
konali dobro, aby boli bohatí na dobré skutky" (1 Tim 6,17.18). A apoštol Pavel sa za nás
modlil, aby sme "žili hodní Pána a páčili sa Mu vždy, prinášajúc ovocie v každom dobrom
skutku" (Kol 1,10). A ešte okrem toho sme ubezpečení, že Boh nás stvoril "v Kristu Ježišovi
na dobré skutky“, "aby sme ich konali" (Ef 2,10).
On sám pre nás pripravil tieto skutky, vykonal ich a položil pre všetkých, ktorí Mu
dôverujú (Ž 31,19). "Božím skutkom je, keď veríte v Toho, ktorého On poslal" (J 6,29). Dobré
skutky sú schvaľované, ale nedokážeme ich robiť. Vykonať ich môže len Ten, kto je dobrý,
a to je Boh. Ak v nás niekedy je nejaké dobro, je to Boh pôsobiaci v nás. Niet znevažovania
ničoho, čo robí. "A Boh pokoja, ktorý vyviedol z mŕtvych nášho Pána Ježiša, toho veľkého
pastiera oviec, skrze krv večnej zmluvy, nech vás zdokonalí v každom dobre, aby ste plnili
jeho vôľu, konajúcu v nás to, čo sa jemu páči, skrze Ježiša Krista. Jemu nech je sláva na veky
vekov. Amen" (Žid 13,20.21).
32 6. kapitola – Sláva kríža
11 Je zjavné, že u Boha nikto nie je ospravedlnený zo Zákona, pretože spravodlivý bude žiť
z viery. 12 Zákon však nie je z viery, ale: Kto plní prikázania, bude z nich žiť.
Kto je spravodlivý?
Keď čítame časté vyhlásenie, že "spravodlivý skrze vieru bude žiť“, je nutné mať
jasnú predstavu o tom, čo znamená slovo "spravodlivý". Verzia kráľa Jakuba hovorí:
"Spravodlivý bude žiť vierou“. Byť ospravedlnený vierou znamená byť vierou učinený
spravodlivým. "Všetka nespravodlivosť je hriech" (1 J 5,17) a "hriech je prestúpením zákona"
(1 J 3,4). Preto všetka nespravodlivosť je prestúpením zákona a samozrejme všetka
spravodlivosť je poslúchanie zákona. Tak vidíme, že spravodlivý človek je ten, ktorý
poslúcha zákon a byť ospravedlnený znamená byť učinený dodržiavateľom zákona.
Ako sa stať spravodlivým
Správne konanie je cieľ, ku ktorému máme dospieť a meradlom je Boží zákon. "Zákon
pôsobí hnev“, lebo "všetci zhrešili" a "hnev Boží prichádza na deti neposlušnosti“. Ako sa
staneme činiteľmi zákona a tak unikneme hnevu alebo kliatbe? Odpoveď znie: "Spravodlivý
bude žiť z viery“. Činiteľmi zákona sa stávame vierou, nie skutkami! "Srdcom sa verí na
spravodlivosť" (Rim 10,10). Je zjavné, že v Božích očiach nie je nikto ospravedlnený podľa
zákona. Ako to? Lebo "spravodlivý bude žiť z viery“. Keby spravodlivosť prichádzala zo
skutkov, nebolo by to z viery: "Ak však z milosti, tak už nie zo skutkov, veď inak by milosť už
nebola milosťou'' (Rim 11,6). "Tomu, kto robí skutky, sa mzda zaratúva nie z milosti, ale
z podlžnosti. Ale tomu, kto nekoná skutky, no verí v Toho, kto ospravedlňuje bezbožného, tomu
sa jeho viera počíta za spravodlivosť" (Rim 4,4.5).
Niet výnimky, žiadneho polovičatého robenia skutkov. Nie je povedané, že niektorí
zo spravodlivých budú žiť z viery alebo že budú žiť z viery a skutkov, ale jednoducho:
"Spravodlivý bude žiť z viery“. A to dokazuje, že spravodlivosť neprichádza skrze ich vlastné
skutky. Všetci spravodliví sú spravodlivými učinení a zachovaní jedine vierou. Je to preto, že
zákon je taký svätý. Je väčší, než čo človek dokáže urobiť. Úspešne ho môže vykonať len
božská moc, takže vierou prijímame Pána Ježiša a On žije dokonalý zákon v nás.
Zákon nie z viery
"Zákon nespočíva na viere“. Samozrejme, odvolávame sa tu na písaný zákon a je
jedno, či v knihe alebo na kamenných tabuľkách. Ten zákon jednoducho hovorí: "Rob toto"
alebo "Nerob tamto“. "Kto plní prikázania, bude z nich žiť.“ To je jediná podmienka, pod
ktorou ponúka písaný zákon život. Schvaľuje skutky a len skutky. Nie je preň dôležité, ako sa
dosiahnu, za predpokladu, že sú. Lenže požiadavky zákona nevykonal nikto a tak nemôžu
existovať žiadni činitelia zákona, čiže nikto, kto by vo svojom vlastnom živote mohol
predložiť záznam o dokonalej poslušnosti.
"Kto plní prikázania, bude z nich žiť“. Lenže aby to niekto urobil, musí byť nažive.
Mŕtvy nemôže urobiť nič a ten, kto je "mŕtvy v prestúpeniach a hriechoch", nemôže činiť
spravodlivosť. Kristus je jediný, v kom je život, lebo On je život a len On vykonal a môže
vykonať spravodlivosť zákona. Keď je namiesto popretia a potlačenia uznaný a prijatý, žije
v nás celú plnosť svojho života, takže už to nie sme my, ale Kristus žijúci v nás. Potom nás
Jeho poslušnosť v nás robí spravodlivými. Naša viera sa počíta za spravodlivosť jednoducho
preto, že si privlastňuje živého Krista. Vo viere podrobujeme svoje telá ako Božie chrámy.
Kristus, živý Kameň, je uchovaný v srdciach, ktoré sa stávajú Božími trónmi. A tak sa
v Kristovi stáva živý zákon naším životom, lebo "zo srdca sú veci života“.
6. kapitola – Sláva kríža 33
13 Kristus nás vykúpil z kliatby zákona tým, že sám sa stal kliatbou za nás. Lebo je napísané:
Prekliaty je každý, kto visí na dreve, 14 aby v Kristu Ježišovi prišlo Abrahámovo požehnanie na
pohanov, aby sme skrze vieru dostali zasľúbenie Ducha.
Skutočná sporná otázka
V tomto liste niet sporu o zákone, o tom, či by sa mal alebo nemal poslúchať. Nikto
netvrdil, že zákon bol zrušený alebo zmenený alebo že stratil platnosť. List neobsahuje ani
náznak niečoho takého. Otázka nebola, či by zákon mal byť zachovaný, ale ako.
Ospravedlnenie – učinenie spravodlivými – bolo prijaté ako nutnosť. Otázka bola: "Je to
vierou alebo skutkami?" "Falošní bratia" presviedčali Galatských, že musia byť učinení
spravodlivými svojimi vlastnými snahami. Pavel skrze Ducha ukazoval, že všetky také
pokusy sú zbytočné a môžu mať za následok len to, že kliatba je na hriešnikovi uchytená ešte
silnejšie.
Spravodlivosť skrze vieru v Ježiša Krista je všetkým ľuďom všetkých čias predstavená
ako jediná skutočná spravodlivosť. Falošní učitelia sa chvastali zákonom, ale jeho
porušovaním spôsobovali, že menu Božiemu sa rúhalo. Pavel sa chválil Kristom
a spravodlivosť zákona, ktorej sa tak podrobil, spôsobila, že Božie meno v ňom bolo
oslávené.
Osteň hriechu
To, že kliatbou je smrť, je zjavné z poslednej časti 13. verša: "Prekliaty je každý, kto
visí na dreve“. Kristus bol učinený kliatbou za nás v tom, že visel na dreve, čiže bol
ukrižovaný. Ale príčinou smrti je hriech: "Skrze jedného človeka vošiel hriech do sveta a
skrze hriech smrť, a takto prešla smrť na všetkých ľudí, pretože všetci zhrešili" (Rim 5,12).
"Ostňom smrti je hriech" (1 Kor 15,56). Podstatou 10. verša je teda to, že tí, ktorí
"nezotrvávajú vo všetkom, čo je napísané v knihe Zákona", sú mŕtvi. Čiže neposlušnosť je
smrť.
"Keď zlá žiadosť počne, porodí hriech a vykonaný hriech splodí smrť" (Jak 1,15).
Hriech obsahuje smrť a ľudia mimo Krista sú "mŕtvi v prestúpeniach a hriechoch" (Ef 2,1).
Nezáleží na tom, že chodia zdanlivo plní života. Kristove slová sú: "Ak nejete telo Syna
človeka
a nepijete jeho krv, nemáte v sebe život" (J 6,53). "Rozkošnica je zaživa mŕtva" (1 Tim 5,6). Je
to živá smrť – telo smrti – ktorá pretrváva (Rim 7,24). Hriech je prestúpením zákona. Jeho
mzdou je smrť. Kliatbou je teda smrť, ktorú skrytú v sebe prináša i ten najpríťažlivejší hriech.
"Zlorečený je každý, kto nedodržiava všetko, čo je napísané v knihe zákona a nečiní to“.
Vykúpenie z kliatby
"Kristus nás vykúpil zo zlorečenstva zákona“. Niektorí, ktorí si to prečítajú povrchne,
sa vyrútia a horúčkovito volajú: "Nepotrebujeme zachovávať zákon, lebo Kristus nás vykúpil
z jeho kliatby“, akoby ten text hovoril, že Kristus nás vykúpil z kliatby poslušnosti. Takí
čítajú Písma zbytočne. Ako sme videli, kliatbou je neposlušnosť: "Zlorečený je každý, kto
nedodržiava všetko, čo je napísané v knihe zákona a nečiní“. Preto nás Kristus vykúpil
z neposlušnosti zákonu. Boh poslal svojho Syna "v podobe hriešneho tela a pre hriech, ... aby
sa v nás naplnila spravodlivá požiadavka zákona" (Rim 8,3.4).
Niekto môže zľahčujúco povedať: "Potom sme v poriadku, čokoľvek robíme, je – čo
sa zákona týka – v poriadku, lebo sme vykúpení“. Je pravda, že všetci sú vykúpení, ale nie
všetci vykúpenie prijali. Mnohí o Kristovi hovoria: "Nechceme, aby tento Muž vládol nad
nami" a odvrhnú od seba Božie požehnanie. Ale vykúpenie je pre všetkých. Všetci boli
kúpení vzácnou krvou – životom – Krista a všetci môžu byť, ak chcú, slobodní od hriechu a
34 6. kapitola – Sláva kríža
smrti. Tou krvou sme vykúpení z "márneho, po otcoch zdedeného spôsobu života"
(1 Pt 1,18).
Zastav sa a premýšľaj, čo to znamená. Nech sa plná sila oznámeného vtlačí do tvojho
svedomia. "Kristus nás vykúpil z kliatby zákona" – z našej neschopnosti vytrvať vo všetkých
jeho spravodlivých požiadavkách. Už nemusíme hrešiť! On preťal povrazy hriechu, ktoré nás
sputnávajú, takže musíme len prijať Jeho spásu, aby sme boli oslobodení od každého
zakoreneného hriechu. Už nie je dlhšie nutné, aby sme svoje životy trávili v naliehavej túžbe
po lepšom živote a v márnej ľútosti z neuskutočnených túžob. Kristus nedáva falošné nádeje,
ale prichádza k otrokom hriechu a volá na nich: "Sloboda! Dvere vášho žalára sú otvorené.
Vyjdite!" Čo viac sa dá povedať? Kristus získal úplné víťazstvo nad týmto prítomným zlým
svetom, nad "žiadostivosťou tela, žiadostivosťou očí a pýchou života" (1 J 2,16) a naša viera
v Neho robí Jeho víťazstvo naším. Musíme to len prijať.
Kristus učinený kliatbou za nás
Všetkým, ktorí čítajú Bibliu, je zjavné, že "Kristus zomrel za bezbožných" (Rim 5,6).
"Bol vydaný za naše priestupky" (Rim 4,25). Nevinný trpel za vinných, Spravodlivý za
nespravodlivých. "A On bol ranený pre naše prestúpenia, zdrtený pre naše neprávosti; trest
nášho pokoja bol na Ňom a jeho ranami sme uzdravení. My všetci sme zblúdili ako ovce;
každý z nás sme sa obrátili na svoju vlastnú cestu a Hospodin uvalil na Neho neprávosť
všetkých nás" (Iz 53,5.6). Ale smrť prišla skrze hriech. Smrť je kliatba, ktorá prešla na
všetkých ľudí jednoducho preto, že "všetci zhrešili“. Takže nakoľko bol "učinený kliatbou za
nás“, vyplýva z toho, že Kristus bol "učinený hriechom za nás" (2 Kor 5,21). On "vyniesol
naše hriechy vo svojom tele" na drevo (1 Pt 2,24). Všimnite si, že naše hriechy boli "v Jeho
tele“. Dielo, na ktoré sa podujal, nebolo povrchné. Naše hriechy neboli na Neho vložené len
obrazne, ale boli "v Jeho tele“. Bol "učinený kliatbou" za nás, "učinený hriechom" za nás
a následne strpel za nás smrť.
Niektorým sa táto pravda zdá neznesiteľná. Pre Grékov je bláznovstvom, pre Židov
kameňom úrazu. Ale pre nás, ktorí sme spasení, je to "Božia moc" (pozri 1 Kor 1,23.24).
Pamätajte, že On vo svojom vlastnom tele niesol naše hriechy – nie svoje, lebo nikdy
nezhrešil. Ten istý text Písma, ktorý nám hovorí, že bol učinený hriechom za nás, nás
ubezpečuje, že "nepoznal hriechu“. Tá istá pasáž, ktorá nám vraví, že niesol naše hriechy "vo
svojom vlastnom tele" nám pozorne oznamuje, že "neučinil hriechu“. Skutočnosť, že mohol
niesť náš hriech so sebou a v sebe, že bol vskutku učinený hriechom za nás a predsa nezhrešil,
je na Jeho večnú slávu a našu večnú spásu od hriechu. Mal na sebe všetky hriechy všetkých
ľudí, a predsa na Ňom nikto nikdy neobjavil ani stopu hriechu. V Jeho živote sa nikdy
neprejavil žiadny hriech, hoci vzal všetky hriechy na seba. Prijal ich a pohltil mocou
nekonečného života, v ktorom pohlcuje smrť. Môže niesť hriech a predsa ním byť
nepoškvrnený. Vykupuje nás práve týmto nádherným životom. Dáva nám ho, aby sme boli
oslobodení od každej poškvrny hriechu, ktorý je v našom tele.
Kristus "v dňoch svojho pozemského života silným hlasom so slzami prednášal prosby
a modlitby k Tomu, ktorý ho mohol zachrániť pred smrťou“, "bol vypočutý pre svoju
bohabojnosť" (Žid 5,7). Ale zomrel! Život Mu nikto nevzal. Položil Ho, aby ho mohol znovu
vziať (J 10,17.18). Putá smrti boli rozviazané, "lebo nebolo možné, aby Ho zadržali" (Sk
2,24). Prečo Ho smrť nemohla držať, hoci sa sám dobrovoľne vydal do jej moci? Pretože
"nepoznal hriechu“. Vzal hriech na seba, ale bol uchránený pred jeho mocou. Bol "vo
všetkom" "učinený podobným svojim bratom“, "vo všetkom pokúšaný ako sme my" (Žid 2,17;
4,15) a pretože sám od seba nemohol urobiť nič (J 5,30), modlil sa k Otcovi, aby Ho uchránil
pred premožením a teda pred pádom pod mocou smrti. A bol vypočutý. V Jeho prípade boli
naplnené tieto slová: "Pán Hospodin mi pomôže, preto nebudem zatratený, preto urobím svoju
6. kapitola – Sláva kríža 35
tvár ako kremeň a viem, že nebudem zahanbený. Blízko je Ten, ktorý ma ospravedlňuje, kto sa
teda bude prieť so mnou?" (Iz 50,7.8).
Čí hriech to bol, ktorý Ho tak tiesnil a z ktorého bol vyslobodený? Nie Jeho vlastný,
lebo žiadny nemal. Bol to tvoj hriech a môj. Nad našimi hriechmi sa už zvíťazilo – boli
zdolané. Bojovať musíme už len s porazeným nepriateľom. Keď prichádzate k Bohu
v Ježišovom mene, podvolili ste sa Jeho smrti a životu, takže nenesiete Jeho meno zbytočne,
lebo Kristus žije vo vás. Musíte len pamätať, že každý hriech bol na Ňom a stále na Ňom je
a že On je víťaz a ihneď poviete: "Vďaka Bohu, ktorý nám dáva víťazstvo skrze nášho Pána
Ježiša Krista" (1 Kor 15,57). "Ale vďaka Bohu, ktorý nám v Kristovi vždy dáva triumfovať a
na každom mieste skrze nás zjavuje vôňu svojho poznania" (2 Kor 2,14)