2 Petrův 3:9 Pán neotálí splnit svá zaslíbení

ÚVOD
Keď sa píše o nejakej knihe Biblie, je celkom bežné, že sa nejaký čas strávi pri
“úvode”. Je však lepšie uviesť čitateľa ihneď do štúdia knihy a potom, ak je usilovný a
verný, sa čoskoro dozvie všetko, čo mu kniha o sebe odhalí. O človeku sa dozvieme viac,
keď sa s ním porozprávame, než keď budeme niekoho počuť o ňom hovoriť. Takže hneď
pokročíme k štúdiu Pavlovho listu Galatským.
Keby všetci študovali Bibliu na modlitbe a tak svedomito, ako by mali, keby dbali
na každé slovo a prijímali ho sťa prichádzajúce priamo od Boha, nebolo by treba žiadnej
inej náboženskej knihy. Účelom všetkého, čo sa napíše, by malo byť usmerniť pozornosť
priamejšie na slová Písma. Všetko, čo nahrádza Bibliu názormi nejakého človeka, takže
ľudia sú vedení k spokojnosti bez ďalšieho štúdia samotnej Biblie, je horšie než zbytočné.
Kiež Boh dá, aby táto malá pomôcka k štúdiu Slova oboznámila čitateľa lepšie s
celým Písmom, ktoré ho môže urobiť múdrym na spásu.
Ellet Joseph Waggoner
5
1. kapitola: Skutočné evanjelium - Zjavenie Ježiša Krista
1. Pavel, apoštol, nie od ľudí ani nie skrze človeka, ale skrze Ježiša Krista a Boha Otca, ktorý ho
vzkriesil z mŕtvych, 2. a všetci bratia, ktorí sú so mnou, zborom Galácie: 3. milosť vám a pokoj od
Boha Otca a od nášho Pána Ježiša Krista, 4. ktorý dal sám seba za naše hriechy, aby nás vytrhol
z prítomného veku zlého podľa vôle Boha a nášho Otca, 5. ktorému sláva na veky vekov. Amen.
Prvých päť veršov tvorí pozdrav, ktorý obsahuje celé evanjelium. Keby nebola
dostupná žiadna iná časť Písma, táto obsahuje dosť na spásu celého sveta. Keby sme túto
malú časť študovali tak usilovne a cenili si ju tak veľmi, akoby žiadnej inej nebolo, naša viera,
nádej a láska by boli nekonečne posilnené. Pri jej čítaní pustite zo zreteľa Galatských a každý
ju považujte za hlas Boha, ktorý sa vám dnes prihovára skrze svojho apoštola.
"Apoštol" je ten, kto je poslaný. Jeho významnosť je úmerná autorite toho, ktorý ho
posiela a jeho dôvere v tú autoritu a moc. "Lebo ten, ktorého poslal Boh, hovorí slová Božie"
(J 3,34). Tak to bolo i s Pavlom. Hovoril s autoritou a slová, ktoré vravel, boli Božie
prikázania.
Pozrite si 1 Kor 14,27. Pri čítaní tohto listu alebo ktoréhokoľvek iného v Biblii
nemusíme brať ohľad na osobné špecifiká a predsudky pisateľa. Každý pisateľ si ponecháva
svoju vlastnú individualitu, pretože Boh si vyberá rôznych ľudí na rôznu prácu. Ale vo
všetkom je to Božia vôľa.
Nielen apoštoli, ale každý v cirkvi je poverený "hovoriť – ako slová Božie" (1 Pt 4,11).
Všetci, ktorí sú v Kristovi, sú nové stvorenia, zmierené s Bohom skrze Ježiša Krista. A všetci,
ktorí boli zmierení, dostali službu zmierenia, takže sú Kristovými veľvyslancami, akoby Boh
skrze nich, tak ako cez Krista, prosil ľudí, aby sa s Ním zmierili (pozri 2 Kor 5,17-20). Táto
skutočnosť by mala pomôcť zabrániť zmalomyseľneniu a strachu u tých, ktorí kážu Božie
posolstvo. Veľvyslanci pozemských vlád majú autoritu podľa moci kráľa alebo vládcu,
ktorého zastupujú. Kresťania však reprezentujú Kráľa kráľov a Pána pánov.
Celé učenie evanjelia je založené na Kristovom božstve. Apoštoli a proroci boli touto
pravdou takí naplnení, že sa objavuje všade v ich spisoch. Ježiš Kristus je “obraz
neviditeľného Boha" (Kol 1,15), "odblesk jeho slávy a obraz Jeho podstaty" (Žid 1,3). Na
počiatku bol u Boha a bol Bohom skôr, ako bol svet (J 1,1; 17,5). "On je predo všetkým a
všetko v ňom povstalo a stojí" (Kol 1,17).
"Ježiš Kristus a Boh Otec, ktorý Ho vzkriesil z mŕtvych" sú spojení za rovnakých
podmienok. "Ja a Otec sme jedno" (J 10,30). Obidvaja sedia na tróne (Žid 1,3; Zj 3,21). Je
medzi nimi rada pokoja (Zach 6,12.13). Ježiš bol po celý svoj život Božím Synom, hoci podľa
tela bol zo semena Dávidovho, ale Jeho synovstvo sa ukázalo všetkým až vzkriesením z
mŕtvych, vykonaným mocou Ducha svätosti (Rim 1,3.4). Tento list má rovnakú autoritu ako
Pavlovo apoštolstvo.
"Milosť vám a pokoj od Boha Otca"— to je Pánovo slovo a preto znamená viac než
slovo človeka. Pán neobchoduje s lacnými komplimentmi. Jeho slovo tvorí a tu máme podobu
tvorivého slova.
Boh povedal: " 'Nech je svetlo' a bolo svetlo“. Tak tuná: "Milosť vám a pokoj" – a tak
to je. Boh poslal milosť a pokoj, priniesol spravodlivosť a spásu všetkým ľuďom – i vám,
nech ste ktokoľvek, i mne. Keď čítate tento tretí verš, nečítajte ho ako dajakú zdvorilostnú
frázu či púhy zbežný pozdrav, ale ako tvorivé slovo, ktoré vám osobne prináša všetky
požehnania Božieho pokoja. To isté slovo, ktoré Ježiš povedal žene, znie i nám: "Tvoje
hriechy sú odpustené“. "Choď v pokoji" (Lk 7,48.50).
Táto milosť a pokoj prichádza od Krista, "ktorý dal sám seba za naše hriechy“.
"Každému jednému z nás je daná milosť podľa miery Kristovho daru" (Ef 4,7). Ale táto
milosť je "milosť, ktorá je v Kristovi Ježišovi" (2 Tim 2,1). Preto vieme, že sám Kristus je
6 2. kapitola – Život vierou v Krista
daný každému jednému z nás. Skutočnosť, že ľudia žijú, dokazuje, že im bol daný Kristus,
lebo On je "život" a ten "život" je "svetlom ľudí“. Toto životné svetlo "osvetľuje každého
človeka" (J 14,6; 1,4.9). V Kristovi "všetko drží pospolu" (Kol 1,17) a je to tak, že nakoľko
Boh "neušetril svojho vlastného Syna, ale dal Ho za nás všetkých“, nemôže urobiť inak ako
zdarma s Ním "dať nám všetko" (Rim 8,32). "Jeho božská moc nám dala všetko, čo patrí
k životu a pobožnosti" (2 Pt 1,3).
V Kristovi je nám daný celý vesmír a našou je i plnosť moci na prekonanie hriechu,
ktorá je v Ňom. Pre Boha je každá duša taká dôležitá a cenná ako celé stvorenie. Kristus z
milosti okúsil smrť za každého človeka, aby každý človek na svete prijal "nevýslovný dar"
(Žid 2,9; 2 Kor 9,15). "Milosť Božia a dar milosti, ktorý je skrze jedného človeka, sa
rozhojnila naproti mnohým“, všetkým, lebo "ako priestupkom jedného prišiel súd na všetkých
ľudí na odsúdenie, tak skrze spravodlivosť jedného prišiel bezplatný dar na všetkých ľudí na
ospravedlnenie života" (Rim 5,15.18).
Kristus je daný každému človeku. Preto Ho každý dostane celého. Božia láska objíma
celý svet, ale týka sa tiež každého jednotlivca. Láska matky nie je medzi jej deťmi rozdelená,
takže každé dostane len tretinu, štvrtinu či pätinu. Každé dieťa je predmetom celej jej
náklonnosti. O čo viac je to tak u Boha, ktorého láska je dokonalejšia než láska ktorejkoľvek
matky! (Iz 49,15). Kristus je svetlo sveta, Slnko spravodlivosti. Ale pre ľudí v zástupe nie je
svetlo rozdelené. Ak je miestnosť plná ľudí jasne osvetlená, každý z nich užíva všetko svetlo,
akoby bol v nej sám. Práve tak Kristov život osvetľuje každého človeka, ktorý prichádza na
svet. V každom veriacom srdci prebýva Kristus v plnosti. Zasejte do zeme semienko
a dostanete veľa semien, z ktorých každé má práve toľko života ako to, ktoré ste pôvodne
zasadili.
Kristus nás kúpil
Ako často počujeme niekoho hovoriť: "Som taký hriešny, že sa bojím, že ma Pán
neprijme!" Dokonca takí, čo dlho vyznávajú, že sú kresťania, si často žalostne želajú, aby si
mohli byť istí svojím prijatím u Boha. Lenže Pán nedal príčinu pre také pochybnosti. Naše
prijatie je navždy vyriešené. Kristus nás kúpil a zaplatil.
Prečo ide človek do obchodu a kúpi si výrobok? Lebo ho chce. Ak zaň zaplatil, prezrel
si ho a vie, čo kupuje. Trápi sa azda obchodník nad tým, že tovar neprijme? Ak ho nedodá,
kupujúci sa spýta: "Prečo ste mi nedali to, čo mi patrí?" Nie je to otázka Ježišovej
ľahostajnosti, či sa Mu vydáme alebo nie. Nekonečne túži po dušiach, ktoré kúpil za svoju
vlastnú krv. "Syn človeka prišiel hľadať a spasiť to, čo bolo zahynulo" (Lk 19,10). Boh "si nás
vyvolil
v Ňom [Kristovi] pred založením sveta" a tak "nás prijal v tom Milovanom" (Ef 1,4.6).
Prečo dal Kristus sám seba za naše hriechy? "Aby nás vytrhol z prítomného veku
zlého“.
Istý človek bol známy svojou násilníckou povahou. Často sa veľmi nahneval, ale vinu
dával podráždeným ľuďom, s ktorými žil. Nikto – tvrdil – by si medzi takými ľuďmi nemohol
počínať správne. Tak sa rozhodol "opustiť svet" a stať sa pustovníkom.
Za domov si vybral jaskyňu v lese, ďaleko od iného ľudského osídlia. Ráno vzal krčah
k prameňu, aby si nabral vodu na jedlo. Skala bola obrastená machom a ustavičné prúdenie
vody ju vyhladilo tak, že sa šmýkala. Keď položil krčah pod prúd, posunul sa. Dal ho späť
a znovu ho odplavilo preč. Dvakrát či trikrát to s narastajúcou energiou zopakoval.
Nakoniec sa trpezlivosť pustovníka vyčerpala. S výkrikom: "Veď uvidím, či tam
nezostaneš!" zdvihol nádobu a položil ju tak prudko, že sa rozbila na kusy. Nebolo tam
nikoho, koho by mohol viniť – len on sám. A mal toľko zdravého rozumu, aby pochopil, že
hrešil nie kvôli svetu okolo seba, ale kvôli svetu v ňom samotnom.
2. kapitola – Život vierou v Krista 7
Všade tam, kam ideme, si svet ("tento prítomný zlý vek") nesieme so sebou. Máme ho
vo svojich srdciach — ťažký, drvivý náklad. Zisťujeme, že keby sme chceli robiť dobre, "zlé
je pri" nás (Rim 7,21). Je vždy tu, "tento prítomný zlý vek“, až kým v návale zúfalstva
nevykríkneme: "Biedny ja človek! Kto ma vytrhne z tela tejto smrti?!" (verš 24).
Dokonca i Kristus našiel veľké pokušenia na púšti, ďaleko od ľudských príbytkov.
Všetko toto nás učí, že mnísi a pustovníci nie sú v Božom pláne. Boží ľud je soľou zeme a soľ
sa musí zmiešať s tým, čo má uchovať.
"Vyslobodenie" je naše. Kristus bol poslaný "aby otvoril slepé oči a vyviedol väzňa z
väzenia, zo žalára tých, ktorí sedia v tme" (Iz 42,7). Preto kričí na zajatcov: "Sloboda!" Tým,
ktorí sú zviazaní, hlása, že dvere žalára sú "otvorené" (Iz 61,1). Všetkým väzňom vraví:
"Vyjdite" (Iz 49,9). Každý môže povedať, ak chce: "Ó, Pane, som Tvoj sluha,... syn Tvojej
dievky. Ty si mi rozviazal putá" (Ž 116,16).
Táto vec je pravdivá, či už tomu veríme alebo nie. Sme Pánovi sluhovia, hoci môžeme
tvrdošijne odmietať slúžiť. Kúpil nás, a keď tak urobil, zlomil každé puto, ktoré nám bránilo
v službe Jemu. Ak len veríme, máme víťazstvo, ktoré premohlo svet (1 J 5,4;
J 16,33). Posolstvo pre nás znie, že naše "bojovanie sa skončilo" a naša "neprávosť je
odpustená" (Iz 40,2).
"Môj hriech – až blaho pomyslieť!
Môj celý hriech, nie časť, je pribitý na Jeho kríž,
ja viac ho už nenesiem, chvála Pánovi,
chváľ Pána, ó, duša moja!"